zvykol som si byť voči osudu v strehu
vo veľkom meste je hnilobu dosť cítiť
a moje ideály neboli najzdravšie
príliš som chcel pochopiť špinu
pričom moje biele krídla narážali bez prípravy
na veci surové a skľučujúce
spomínam na obrovskú staničnú čakáreň
kde ľudia vyčkávajú na svoje vlaky
natlačení na sedadlách
telesne blízko
no bez stopy spolupatričnosti
len opilci a blázni bez dozoru
zanedbaní starci s vyhasnutými očami
spodina ktorá sa vyrojí ako nočné mory
reprezentovali akýsi šuchotavý pohyb
zrazu sa akási karikatúra bohatiera
mocným hlasom pustila do spustnutej stareny
s prevahou úbohého nad ešte úbohejším
vyšiel som do mrholiacej nočnej ulice
táto pustota mi bola prijateľnejšia